Pohľad do histórie Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Výber diel Mikuláša Galandu
Gymnázium M. Galandu: Škola – cesta k tvorivému mysleniu

Aprobácia: Anglický jazyk
Termín nástupu: 1.9.2016
Predpokladaný termín ukončenia výberového konania: 29.8.2016
Rozsah úväzku: 100% (zastupovanie počas rodičovskej dovolenky)

Požiadavky na uchádzača
Vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 437/2009 Z. z.

Ďalšie požiadavky: Zastupovanie maximálne do 31. 8. 2017

Aprobácia: Slovenský jazyk
Termín nástupu: 1.9.2016
Predpokladaný termín ukončenia výberového konania: 29.8.2016
Rozsah úväzku: 100% (zastupovanie počas rodičovskej dovolenky)

Požiadavky na uchádzača
Vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 437/2009 Z. z.

Ďalšie požiadavky: najdlhšie do 31.1.2017

Žiadosti prosíme zasielať na e-mail: skola@gymtut.edu.sk, telefonické informácie od 15. 8. 2016 na 043/490 1506.

15. 8. 2016 - 31. 8. 2016 - od 08:00 hod. do 14:00 hod.

Od 1. júla 2016 je poverený vedením školy nový riaditeľ Mgr. Igor Arvensis
a funkciu zástupkyne riaditeľa školy vykonáva Mgr. Zdenka Mračková.

Reflexie súčasného mladého človeka o ceste k pravde ako podnetu k novým riešeniam (Esej)
Napísala: Alexandra Kajanová

Milan Hodža: „Pravdu si musíme povedať i keby bola ako bolestná. Len keď ju poznáme, môžeme na základe jej poznania odstraňovať chyby a nedostatky.“
Tento citát, podľa mňa v sebe ukrýva myšlienku potrebnú na fungovanie plnohodnotnej spoločnosti. Pravda je potrebná. Ale čo je vlastne pravda? Je skutočným opakom pravdy lož? Je pravda niekedy bolestná? Má pravda význam? Toto sú otázky, ktorými sa zaoberá nejeden človek. Hovorí sa, že mladí ľudia sú nádejou pre túto spoločnosť.
Hovorí sa tiež, že nádej pre túto spoločnosť je aj pravda.
Začala som teda na hodine fyziky uvažovať o tom, čo je pravda. Okolo seba som videla spolužiakov, ktorí sa stretávajú s pravdou každý deň. A tak som sa ich spýtala, či by mi mohli povedať nejakú, akúkoľvek pravdu. Dostala som mnoho tvrdení. Napríklad od kamarátky, čo sedela vedľa mňa: „Mám rada jednorožce.“ Nechápavo som sa na ňu pozrela. Jednorožce sú fiktívne a môže byť pravda niečo fiktívne? Napriek tomu som si jej odpoveď zapísala a začala nad ňou rozmýšľať. Jednorožec môže byť predsa aj plyšový, takže nemusí byť celkom fiktívny, no môže mať človek citovú väzbu k neživému predmetu? Pokiaľ však ona verí tomu, že je to pravda, tak to pre ňu pravda je a je jedno, či to ostatní vnímajú ako lož.

Znovunájdení
Napísala: Zuzana Michalková

Spala som už dobré dve hodiny, keď som sa zobudila na to, že mi zvoní telefón. Cítila som drobné vibrácie, a tak som sa len mihnutím oka pozrela na displej. Ukazoval 22:30 a dva neprijaté hovory. Prekrútila som rozospatými očami a chcela spať ďalej, no v tom sa mi telefón rozvibroval v ruke. Len čo som na displeji zazrela jeho meno, premkol ma zvláštny pocit. Mobil oznamoval, že mi volá Tobias. Jediný Tobias v mojom živote, ktorého si zapamätám už navždy mi volá práve teraz. Po dvoch rokoch? Chcela som schovať telefón pod vankúš no moja zvedavosť nado mnou zvíťazila.
„Chcem počuť aleže mega dôležitý dôvod tvojho telefonátu o pol jedenástej večer,“ poviem mu hneď, len čo zdvihnem hovor.
„Potrebujem tvoju pomoc Izi, vážne...“ Po niekoľkých rokoch opäť počujem Tobiasov hlas. V tejto chvíli znie až priveľmi zúfalo. Raz sa Tobias vyjadril, že si nemyslí, že má vo svojom živote priateľov, ktorým by mohol zavolať aj o polnoci s tým, že potrebuje pomoc. Teda až na mňa.

Idem domov!

Predo mnou sa skveli masívne dubové dvere, viditeľne poznačené časom. Načiahla som sa po kľučke. Striaslo ma pri kontakte s chladným lesklým kovom. Stlačila som kľučku a zatlačila do dverí, ktoré vydali žalostný ston. Ocitla som sa vo veľkej, doposiaľ neprebádanej miestnosti starého londýnskeho múzea, kde už roky pracujem. Neboli tu žiadne okná a steny boli zažltnuté. Zapáchalo to tu plesňou, no zároveň sa vzduchom niesla nádherná vôňa histórie a tajomstiev. Miestnosť bola desivo prázdna.
Môj zrak zablúdil do rohu oproti mne. Stará ťažká plachta neidentifikovateľnej farby bola prehodená cez akýsi predmet tvarmi pripomínajúci kreslo či stoličku. S napätím som sa odhodlala urobiť prvých pár neistých krokov. Miestnosťou sa ozval vrzgot starých parkiet z ebenového dreva. Bruškami prstov som jemne pohládzala zažltnuté plátno. Telom mi prebiehali vlny vzrušenia. Rukami som pevne uchopila kraje látky staršej ako ja sama. Zhlboka som sa nadýchla a nedočkavo som trhla rukami nahor. Plachta sa sťažka nadvihla a vytvorila obrovský kúdol prachu. Zachvátil ma kašeľ. Ustúpila som pár krokov dozadu, zvedavá na tú nádheru ukrývajúcu sa pod prachom.

Literárne nadané študentky Gymnázia M. Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Tri študentky Saška Kajanová, Zuzka Michalková – obe z V. G triedy a Barborka Musilová zo IV. G triedy dokázali, že v nich drieme literárny talent - zožali úspech pre seba i pre svoju školu.

Zuzka Michalková vyhrala v literárnej súťaži Paulínyho Turiec organizovanej Gymnáziom V. Paulínyho -Tótha v svojej kategórii 1. miesto s poviedkou Znovunájdení.

Barborka Musilová vyhrala 1. miesto s prózou Idem domov...! v literárnej súťaži O cenu Maše Haľamovej – Venujem Turcu- organizovanej Okresnou knižnicou a Maticou slovenskou v Martine.

Alexandra Kajanová získala Čestné uznanie v súťaži Hodžova esej organizovanej Bilingválnym gymnáziom Milana Hodžu v Sučanoch za esej Reflexie súčasného mladého človeka o ceste k pravde ako podnetu k novým riešeniam.

Prečítajte si ich literárne dielka a posúďte, prečo boli úspešné!
Prajem príjemné prázdninové čítanie.

PhDr. Drahomíra Miškusová

Desať žiakov z V.G triedy sa rozhodlo prekonať samých seba a zúčastniť sa výletu do Vysokých Tatier, ktorý im zorganizovala ich triedna profesorka Katarína Janovská. Výlet sa konal tesne pred koncom školského roka, 28. 6. 2016, v utorok. Na cestu sa vydali prvým vlakom o 6:20 z Turčianskych Teplíc, prestúpili vo Vrútkach, z ktorých sa dostali až do Tatranskej Štrby. Z Tatranskej Štrby išli preplnenou zubačkou / spisovne ozubnicovou železnicou/, nakoľko viacero škôl chcelo v tento deň vidieť krásy Tatier.

Škola - Gymnázium Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach stále žije...!

Skončil sa ďalší školský rok - turbulentný, ako sú turbulentné dnešné časy... Ako dlhoročný zamestnanec školstva s 32-ročnou praxou si dovolím povedať - napísať, že naše školstvo vo všeobecnosti dostáva poriadne zabrať - v negatívnom slova zmysle...Hoci, občas, nájdeme aj podnetné momenty...

A tým najdôležitejším podnetným momentom je fakt, že ak venujete svoje profesionálne vedomosti a ľudský prístup mladej generácii (samozrejme s vyžadovaním príslušnej autority voči vašej osobe...-čo je dnes pre niektorých žiakov a aj niektorých rodičov, žiaľ, problém), dostaví sa očakávaný efekt.

Rukolapným dôkazom môjho tvrdenia sú študenti nášho „malého“ gymnázia, o ktorom počuť v meste všelijaké „šumy“ a porovnáva sa s „väčšími“ gymnáziami vo „väčšom meste“. Napriek svojej „malosti“ študijné výsledky sú porovnateľné s tými väčšími školami, kde majú iste väčšie možnosti výberu žiakov...

Tohtoročné maturitné skúšky - externá časť aj interná časť dopadli veľmi, veľmi dobre. Keďže som slovenčinárka, poznám situáciu najmä v svojom predmete. Keď sa teda porovnáva, porovnajme!

Maturanti dosiahli tieto výsledky v externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka:

V Žilinskom kraji je 30 gymnázií. Prvých desať gymnázií malo percentil školy nad 90. (Pozn. ľudovo povedané - percentil znamená, koľko percent škôl bolo horších v porovnaní s danou školou v dosiahnutých výsledkoch z testu) Jedenáste miesto dosiahlo Gymnázium v Liptovskom Hrádku s percentilom 88,8.

Naše gymnázium sa umiestnilo na dvanástom mieste s percentilom 87,1 !

Celý vytúžený výlet sa začal v nedeľu (t . j. 26. 6. 2016). Rozlúčili sme sa s rodinami, ktoré nás autom doviezli do Gaderskej doliny a išli sme do našich apartmánov. Vybrali sme si izby a následne aj spolubývajúcich. Izby sme najprv zamorili všetkými našimi vecami a po vybalení sme sa išli všetci prejsť. Po prechádzke sme išli na večeru. Spokojne najedení, sme preskúmali okolie apartmánového domu.  O desiatej sme sa vybrali na naše izby a išli sme ,,spať´´ . Samozrejme, že sme nešli spať a celý večer sme prekecali.  Rozumne sme sa rozhodli, že pred výstupom na Tlstú, nám budú ,,stačiť´´ dve hodiny spánku. Jedno z ďalších ,,múdrych´´ rozhodnutí v našich životoch. Celí unavení, sme napokon začali našu túru na Tlstú. Prvá zastávka – jaskyňa Mažárna. S iskričkou nádeje v očiach sme dúfali v návrat do nášho dočasného domova, no realita bola pravým opakom.  Pokračovali sme teda k nášmu cieľu – na Tlstú. Prekonali sme tento výstup a zistili sme, že cesta dole bude asi rovnako dlhá, ako tá hore. No postrašili nás príznaky búrky a tak sme dole zišli priam rýchlosťou blesku.  Unavení, no šťastní, že už je po všetkom, sme konečne došli na izby. Oddychovali sme až do večere a po nej sme sa rozhodli, že si preveríme naše zdatnosti  na badmintonovom turnaji.

Stránky

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 043 490 15 06
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať