EXKURZIA OSVIENČIM

Keď sa povie Osvienčim, každý si predstaví poľské mesto, v ktorom ležal asi najznámejší koncentračný tábor na svete . Za týmto slovom sa však skrýva niečo viac ako len miesto. Skrývajú sa za ním milióny príbehov ľudí, ktorých životná púť sa práve tu skončila. Preliala sa tu krv, len aby si jeden človek dokázal svoju krutosť. Milióny slov, milióny osudov, o ktorých sa už nikdy nedozvieme, pretože ich nositelia sa stratili ako čas, stratili sa ich duše aj ich telá,... . Išli vraj za novým začiatkom a ako sa skončil ich nový šťastný začiatok? Stali sa jedným číslom, ktoré sa zapísalo k ďalšiemu a ďalšiemu. Nový začiatok pre nich znamenal len jedno-SMRŤ.

Jeden človek, ktorý chcel ,,očistiť “ svet od neprispôsobivých, od ľudí, ktorí znamenali pre neho konkurenciu? Tento človek dal podnet k vybudovaniu miesta hrôzy-Osvienčimu.

Dokumenty sa dajú zničiť v zlomku sekundy. Spomienky tiež nie sú večné, ale budovy v komplexe Osvienčim rozprávajú tragické príbehy . Keby jeden alebo sto, ale rovno celé milióny. Príbehy ľudí, ktorí tu žili deň, dva alebo len niekoľko hodín, nakoľko „páni dokonalí“ rozhodli, že sa pôjdu hneď po príjazde osprchovať. Sprcha ako sprcha, poviete si. Ale tieto boli špeciálne. Namiesto vody im robil spoločnosť plyn Cyklon B, ktorý ich zabil. Bez mihnutia oka tam poslali viac ako sedemdesiat percent ľudí, ktorí prišli práve do tábora, pardón, na miesto nového začiatku. Nový začiatok si každý predstavoval ako miesto, kde dostane prácu. Áno, prácu dostali. Museli búrať staré domy, od základov, alebo celý deň presúvali pne stromov len tak z miesta na miesto. Mysleli si, že sa tu do sýtosti najedia. Áno, dostali ráno riedky vývar z bylín, na obed si mohli pochutnať na pokazených zemiakoch, ktoré plávali v riedkej polievke. A aby sa im v noci nesnívali bludy z hladu, dostali ešte mazľavý čierny chlieb a ak boli dobrí, dostali malú kocku margarínu.

Tisíce ľudí sa každé ráno vydávali na povinné práce, vracal sa z nich iba zlomok. každým deň ich bolo menej a menej. Vždy však boli nahradení novými silami. A tak pribúdalo mŕtvych a živí sa podobali mŕtvym , mŕtvym, ktorých vychudnuté telá krášlené „pásikovým kostýmom“ a drevákmi boli len pozostatkom ich bývalého života, ktorý nadobro stratili.

Má vôbec zmysel vracať sa k udalostiam, ktoré nedokázal v tomto čase prekaziť nik, len Boh tým, že rozhodol, že niekoľko tisícok bolo zachránených? Zachránených, ale osamelých, nemali nikoho, pretože ich rodina bola už dávno mŕtva.

Zmysel to má. Keď prechádzate týmto mestom duchov uvedomujete si, že medzi miliónmi „stratených“ ľudí mohli byť aj vaši príbuzní. Keď si predstavíte ich zástupy pred budovami, dôjde vám, že toto sa už nemôže zopakovať. Nikdy!

A preto patrí veľká vďaka pani profesorke Miškusovej a Brngálovej, že sa dňa 17. októbra 2014 stali našimi sprievodcami do dávno preboleného, ale nikdy nezabudnutého sveta Osvienčimu, ktorý je časťou aj našej slovenskej histórie. Ďakujeme, zážitky v nás zostanú naveky.

Mirka Moncmanová, III. A

Príloha: 
Kategória - Gymnázium: 
Značky: 

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať