Lenka, kde si...?

Lenka, kde si...? Je osem hodín ráno, jablone kvitnú. Pijem čaj a pohľadom blúdim po sade. Blúdim v detstve. Sedeli sme pod čerešňou. Bolo júlové popoludnie. Vonku bolo horúco. Len tak sme tam sedeli. Rozprávali sme sa o stromoch, o oblakoch, o včelách, o najmenšom chrobáčikovi v tráve. Ako kedysi. Vonku bolo horúco. Len tak sme tam sedeli. ,,A pamätáš? Vtedy, keď sme sa naháňali, celí mokrí a špinaví? A babka nás čakala s teplým čajom, pamätáš?“ Akoby som sa jej snažil naše spomienky vryť do pamäti. Aby na ne nezabudla. Nikdy. ,,Alebo keď sme postavili snehuliaka a obliekli mu dedov kabát. Tam, za domom“, ukázal som, ,,pamätáš?“ Akosi sa mi zacnelo za detstvom. ,,Tomáš, to sme boli ešte decká, kašli na to. Čo tam nejaký snehuliak“, odvrkla Lenka a ďalej sa venovala mobilu. ,,To nie je podstatné! Koho to zaujíma, nejaký snehuliak...“, ďalej šomrala. Ale ja som sa nenechal vyrušovať a opäť som sa ponoril do spomienok. ,,A keď som ti doniesol mačku? To malé biele mláďa, malo len pár dní...

A ten starý kocúr, čo si doňho vždy hádzala kamene, pamätáš?“ Vonku bolo horúco. Len tak sme tam sedeli. Bolo mi smutno. Listoval som v spoločných spomienkach ako v starom albume s tvojimi fotografiami, ktorý som mal na stole. Chcel som vrátiť čas späť. Keď sme spolu boli každý deň. A teraz? Ja som v Bratislave a ty ešte ďalej. ,Sestrička, pamätáš?´, kričal som iba pre seba. ,Veď sa tváriš, ako keby si ma už nepoznala!´ reval môj vnútorný hlas. A tak som po chvíli ticha začal znovu rozprávať... ,,Vtedy pri rybníku, čo sme chytali kapry a ty si spadla do vody, pamätáš? No tak pamätáš?“ povedal som takmer vyčítavo, ,,Lenka, ty ma vôbec nepočúvaš!“ Ďalej šťukala do mobilu a tvárila sa nanajvýš dôležito. Vonku bolo horúco. Len tak sme tam sedeli. Prezeral som si starý album s tvojimi fotografiami, ktorým sa už nepodobáš a na ktoré si už dávno zabudla. ,,Neboj sa“, povedal som potichu a Lenka zbystrila pozornosť, ,,nebudem ťa dlho vyrušovať. Všetko je v poriadku.“ Bolo horúco. Len tak som odišiel... Je osem hodín ráno. Pijem čaj. V sade kvitnú jablone. Som sám.

Ema Petrovičová, VIII. G

Kategória - žiaci: 

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať