Muchotrávka zelená a Pečiarka ovčia

Mnoho hubárov – začiatočníkov ťažko rozoznáva niektoré druhy húb. Hlavne laici si môžu veľmi ľahko pomýliť Muchotrávku zelenú  a Pečiarku ovčiu.

Muchotrávka zelená má v začiatočnom vývojovom štádiu vajcovitú, v plachtičke obalenú plodnicu, ktorá sa však rastom trhá. Klobúk je veľký, v priemere 60-150 mm, za mladi klenutý, v dospelosti olivovozelený až hladký sivobelasý. Klobúk pečiarky je približne rovnako veľký, v začiatočnom štádiu elipsovitý, neskôr hladký, suchý, rozprestretý, takmer biely. Obidva druhy húb majú rovnako veľké, široké a husté lupene, no muchotrávka ich má vykrojené, na okraji zaoblené a pečiarka pri hlúbiku voľné biele, neskôr sivohnedé, v dospelosti hnedé až čiernohnedé. Čo sa týka hlúbikov, majú ho približne oba druhy rovnako veľký, ale hlúbik muchotrávky je hore stenčený, hľuzovito zhrubnutý, obalený bielou pošvou: Často býva na povrchu biely až sivastý, za mladi plný, v dospelosti rúrkovitý. V hornej tretine môže mať ovisnutý prstenec, niekedy ryhovaný, kým klobúk pečiarky je hladký, holý, celý biely, v dospelosti rúrkovitý a má blanitá prsteň.

Dužina týchto húb je rozdielna. Muchotrávka zelená má bielu, pod klobúkom žltohnedú dužinu, v neskoršom štádiu páchne ako zemiaky. Dužina Pečiarky ovčej je mäkká, biela, v starých plodniciach žltkastá.

Rozdielny je aj výskyt týchto druhov. Muchotrávka sa vyskytuje v listnatých lesoch od júla do októbra, a taktiež v nižších polohách. Pečiarka sa naopak vyskytuje v ihličnatých lesoch pod smrekmi, v júni až v októbri. To je jeden z dôvodov, prečo by sme si ich nemali zmýliť. Avšak keby sa to niekomu stalo, muchotrávka môže zapríčiniť otravu, pretože je to najjedovatejšia huba na svete. Naopak pečiarka je výborná jedlá huba s príjemnou chuťou a s jemnou anízovou vôňou.

Je veľmi malá pravdepodobnosť, že si zberatelia tieto dve huby pomýlia, keďže majú množstvo odlišných znakov.

Ľubomíra Lettrichová