Mikuláš Galanda

Mikuláš Galanda, maliar, grafik a ilustrátor sa narodil 4. mája 1895 v Malej Vieske, dnes Turčianske Teplice. Galandovi rodičia, matka Margita Galandová, rodená Tauberová a otec Štefan Galanda, mali dvoch synov a dve dcéry. Mikuláš Galanda, maliar, grafik a ilustrátor sa narodil 4. mája 1895 v Malej Vieske, dnes Turčianske Teplice. Galandovi rodičia, matka Margita Galandová, rodená Tauberová a otec Štefan Galanda, mali dvoch synov a dve dcéry.

dom1.jpg

Dom rodiny Galandovcov v Turčianskych Tepliciach
na začiatku 20. storočia. V popredí Mikuláš Galanda
s mladším bratom Richardom.
 

trio.jpg

Zľava doprava:
Richard Galanda, Margita Galantová, Mikuláš Galanda.
Okolo roku 1904.

Boli to pracovití ľudia, ktorí neovplývali bohatstvom, ale ani netrpeli nedostatkom. Galandov otec bol dlhé roky štátnym notárom a matka mala miestny krajčírsky salón. Syn Mikuláš po ľudovej škole študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci. Až do roku 1911, keď ťažko ochorel, žil životom veselého študenta. Od svojho okolia sa odlišoval iba väčšou citlivosťou a už v tomto čase prejaveným výtvarným nadaním. Prežíval vcelku bezstarostnú mladosť až do náhleho ochorenia na hnisavú angínu s vážnymi komplikáciami. Jeho stav sa natoľko zhoršil, že mu hrozila smrť. Amputácia jednej nohy bola na tie časy jediným riešením ako mu zachrániť život. Následky choroby sa pre mladého 16-ročného Galandu stali na celý život nezvratnou skutočnosťou. Dlhý čas bol pripútaný na lôžko, posledné dva ročníky gymnázia skončil ako externý študent. V roku 1914 zložil skúšku dospelosti a keďže už ako gymnazista rád a s úspechom kreslil rozhodol sa pre štúdium maliarstva na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Toto štúdium trvalo však iba dva roky z dôvodu vypuknutia prvej svetovej vojny.

galanda1910.jpg galanda193637.jpg
Mikuláš Galanda
okolo roku 1910.
Mikuláš Galanda okolo
roku 1936-1937.
Foto: J. Funke.

Galanda sa vrátil domov, do rodných Turčianskych Teplíc, kde pracoval u otca ako výpomocný notársky úradník. Záujem o výtvarné umenie ho ani v týchto podmienkach neopúšťa, čoho dôkazom sú málo známe čísla maďarsky ručne písaného a Mikulášom Galandom ilustrovaného mesačníka vydávaného roku 1919 " Hárman ".

harman.jpg

 

listy1.jpglisty2.jpg

Ilustrácie tu zaujmú dobovými secesnými rysmi, ale aj jemnou citlivo a čisto vedenou líniovou kresbou, ktorá je charakteristická v jeho neskoršom vývoji. Skôr ako sa rozhodol pokračovať v ďalšom štúdiu, vyhotovil pre Maticu slovenskú v Martine ilustrácie skromného zošitového vydania " Dobšinského Prostonárodných Slovenských Povestí ", ktoré vyšli v roku 1920. Na jeseň 1922 odchádza do Prahy, kde študuje na Umeleckopriemyselnej škole u prof. H. V. Brunnera. Po roku prestúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe a študoval u prof. A. Thieleho a po jeho smrti u prof. F. Bromseho. V histórii moderného slovenského výtvarného umenia sa uskutočnila v tomto období veľmi dôležitá udalosť - stretnutie a zoznámenie sa dvoch mladých adeptov slovenského výtvarného umenia Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu. Toto výnimočné umelecké priateľstvo trvalo až do Galandovej smrti a malo pre ich tvorbu, ale aj súkromný život nemalý význam. Už v rokoch 1923-1924, hneď v prvých ročníkoch Galandovho obnoveného štúdia vznikajú prvé v podstate ešte školské, ale napriek tomu samostatné, grafické listy. Doznieva v nich ešte secesný dekorativizmus, či bezútešný pesimizmus ovplyvnený tvorbou nórskeho expresionistu Edwarda Muncha, ale aj Galandovo zvýšené sociálne cítenie. Galanda sa stal aj súčasťou zakladania časopisu DAV, pre ktorý urobil návrh na obálku, grafickú úpravu. V čase tejto spolupráce vznikol jeho jediný grafický cyklus " Láska v meste ". V jednotlivých listoch tohto cyklu sa odráža hlboké Galandovo sociálne cítenie, odvážne analyzujúce a obnažujúce dobové spoločenské i ľudské vzťahy. Táto problematika sa prejaví aj neskôr v postavách harlekýnov, žobrákov, vysťahovalcov, túlavých spevákov a muzikantov, slepcov, akrobatov, v obrazoch chudobnej rodiny, v obrazoch ľudí z okraja spoločenskej hierarchie a záujmu, ktorých bezútešnú životnú situáciu vedel Galanda intenzívne, nepateticky, ale hlboko ľudsky precítiť, pochopiť a vyjadriť. Pri prácach na druhom ročníku DAV-u spoluprácu prerušil, pretože mal veľa školských povinností. Čaká ho ukončenie štúdia a pomýšľa aj na pedagogickú prípravu, pretože predpokladá, že voľnou tvorbou by sa neuživil. V roku 1927 úspešne ukončil štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe a vrátil sa do Turčianskych Teplíc. Z dôvodu prípravy pedagogickej aprobácie ešte rok dochádzal do Prahy. Práve v tomto období sa v jeho súkromnom živote udiala veľmi dôležitá udalosť - zoznámil sa s Máriou Boudovou, ktorá sa po štyroch rokoch stáva jeho manželkou.

gm.jpg

Mikuláš Galanda s manželkou Máriou okolo roku 1936.

 

zahradka.jpg

V záhrade rodného domu v Turčianskych Tepliciachcez prázdniny roku 1936.
Zľava doprava: Synovec M. Galandu Richard, sestra Štefánia, manželka Mária, Mikuláš Galanda, matka M.Galandu Margita Galandová, stojaci muž učiteľ Bateľ.

Počas týchto rokov sa snaží zabezpiť existenčné zaopatrenie, ale nevzdáva sa ani svojich umeleckých plánov a ambícií. Po krátkom pobyte v Turčianskych Tepliciach sa presťahoval v roku 1929 do Bratislavy. Začal vyučovať kreslenie na viacerých meštianskych školách. Najskôr ako výpomocný učiteľ na štátnej meštianskej dievčenskej škole, potom na II. meštianskej chlapčenskej škole a začiatkom roku 1930 sa dostáva na Školu umeleckých remesiel. Týmto sa pre neho začína nová etapa intenzívneho pracovného sústredenia a všestranného rozvoja jeho vlastnej tvorivej práce. Obnovuje priateľské vzťahy s Ľudovítom Fullom, s ktorým v rokoch 1930-1931 mali spoločný ateliér na Trnavskej ulici č.5. V Škole umeleckých remesiel sa nachádza v progresívnej pedagogickej a tvorivej atmosfére s nezvyčajne kvalitným pedagogickým obsadením, dokonca so samotným priateľom Ľudovítom Fullom. V roku 1932 sa Galanda oženil s Máriou Boudovou, čím si definitívne vytvoril základné existenčné, osobné, ľudské aj spoločenské predpoklady k sústredenej a systematickej pedagogickej a umeleckej práci. Základné kamene Galandovho umeleckého diela boli položené už v období rokov dvadsiatych a najmä v rokoch 1926-1927 sa u neho objavilo viacero tematických motívov, ku ktorým sa neskôr vracal. S rokmi a skúsenosťami narastala jeho ideová, ale aj formálnoumelecká úroveň a zrelosť. Z formálneho hľadiska to boli roky syntetického alebo syntetizujúceho neoklasicizmu, ku ktorému sa dopracoval vďaka pražskému umeleckému prostrediu. Na samotný vývoj jeho výtvarného názoru vplývala spočiatku tvorba nórskeho expresionistu Edwarda Muncha a tvorby tzv. Parížskej školy, najmä P. Picassa, J. Grisa a talianskeho umelca G. Chirica, z českej avantgardy hlavne E. Fillu, R. Kremličku, J. Čapka, J. Zrzavého a iných. Galanda si vytváral a dotváral svoj umelecký názor na prahu tridsiatky, teda ako zrelý a zodpovedný človek, budúci tvorca a umelec. Obdobie jeho života a tvorby môžeme označiť ako zlomové a mimoriadne závažné. Náš národ prežíval významné a prevratné zmeny, ktoré sa týkali celého slovenského spoločenského života, budúcnosti a tiež kultúry. Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie Slováci dostali v novej Československej republike po prvýkrát príležitosť na rozvoj vlastnej národnej kultúry a umenia. Pre nastupujúce umelecké generácie to bola úloha zodpovedná a ťažká. Mikuláš Galanda patril k tým, ktorí si túto situáciu veľmi dobre uvedomovali.

" Maľbu, ktorá má byť slovenská, chápem takto: slovenská maľba má byť duchom slovenská. Namaľovať slovenský folklór nie je ešte slovenský obraz. Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné, trochu hranaté toto pretvoriť do výtvarníckej reči je úlohou slovenského umelca.",

Vývoj výtvarného umenia prechádzal veľmi rýchlo z absurdna dadaizmu do bezhraničnej, surrealizmom uvoľnenej fantázie. Zlatou strednou cestou sa stáva hľadanie novej rovnováhy a harmónie, vyváženosť rozumu a citu označované termínom neoklasicizmus. Galanda sa nevzdal ani svojej bytostne založenej tradície figuralistu a ľudskej figúry v obraze sa nikdy nevzdal, aj napriek tendencii nefiguratívnej a bezpredmetnej maľby. Na začiatku tridsiatych rokov vystúpil spolu s priateľom Ľudovítom Fullom so svojimi umeleckými názormi pred verejnosť dnes už v legendárnych verejne vydávaných " Súkromných listoch Fullu a Galandu ". Vyslovili v nich potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia. Galandovo dielo, jeho ideovoumelecký vývoj nesie od samých začiatkov výrazné črty osobnostnej myšlienkovej i výrazovej koncepcie. Výrazným impulzom jeho umeleckého vývoja v rozhodujúcom čase bola štúdijná cesta do Paríža koncom roku 1930. Galanda preveril od základu svoje výrazové prostriedky a možnosti, dospel k prehodnoteniu svojej klasickej a klasicizujúcej koncepcie. Jednotná línia jeho vývoja sa začína vetviť viacerými smermi. Jeden smer znamená ešte dožívanie predchádzajúcej koncepcie, založenej na kresbe obohatením o farbu v tzv. ružovom období okolo roku 1932. Východisko druhého smerovania spočíva ešte v predklasickom analytickom kubizme a u Galandu smeruje k modernej skratke, ku znaku. Veľmi dôležitou polohou je pretrvávajúci príklon k viditeľným stránkam javovej a predmetnej reality a poetický prístup k interpretácii sveta, prejavujúci sa najmä v kresbe a knižnej ilustrácii. Do roku 1932 nachádzame často v jeho tvorbe obrazy milencov, ale aj témy mora a množstvo obrazov vyjadrujúcich jeho vnútro, túžby a želania. Obrazy " Ráno ", "Stojaci ženský akt ", " Pieseň ", " Matka " / všetko oleje /, sú výrazom Galandovho osobného ľudského šťastia, očarenia ženskou krásou, láskou a materstvom. Ďalšie olejomaľby naznačujú vnímanie aj širších súvislostí, prekračujúce osobnosť autora, človeka i umelca " Na ulici ", " Chudobná rodina ", " Zbojníci ", " Na horách " a aj neskoršie obrazy " Smutní zbojníci ", " Žobraví speváci ", " Drevorubači ". Väčšina obrazov je namaľovaná na neutrálnom pozadí, ale pri témach zbojníkov sa objavuje pozadie horských kopcov. V jeho kresbe tiež často dominuje téma rodiny " Slovenská rodina " a téma obyčajného človeka stále pokračuje " Gajdoš ". Reálna slovenská skutočnosť preniká Galandovým dielom od výberu samotnej témy až po jej osobitý charakteristický výraz. Našiel si svoju vlastnú netradičnú cestu a spôsob. Jeho vzťah k ľudovému umeniu a slovenskému ľudovému prostrediu je výsostne výtvarný a tvorivý. V Galandovom diele má popredné miesto obraz ženy. Zmocňoval sa ho od poézie až k próze života s obdivom, láskou, hrdosťou a ľudskou dôstojnosťou. Od krásy mladosti, k materstvu naplnenej zrelosti, v ojedinelých prípadoch sa dotkol aj záveru života - staroby. Druhá polovica osudu ženy nenadobudla v jeho diele významnejšie miesto, nestihol ju precítiť tak, ako precítil mladosť, najmä materstvo - osud mu vlastné potomstvo nedožičil. Známymi sa stali jeho obrazy " Matka s dieťaťom na kvetinovom pozadí ", " V matkinom objatí ", " Matka s dieťaťom pri makovici ". Aktuálnosť a nadčasový zmysel Galandovho umeleckého odkazu treba chápať cez jeho obrazy, ktoré vyjadrujú znepokojenie, obavy až strach. Galanda sa síce neľútostnej skutočnosti v podobe druhej svetovej vojny nedožil, ale vo svojich posledných obrazoch toto nebezpečenstvo veľmi silne pociťoval. Galandovo dielo predostrelo a dodnes predkladá mnoho nových, aktuálnych problémov pre celé generácie. Najaktuálnejší význam Galandovho umeleckého odkazu je v tom, že nastolilo, otvorilo a riešilo viacero závažných tvorivých vývojových problémov, ktoré nájdeme v tvorbe skoro všetkých ďalších výtvarných umelcov.

ODKAZ MLADÝM UMELCOM

" Signál všetkým mladým a najmladším na Slovensku, ktorí sa venujú výtvarníctvu a literatúre, tým, ktorí raz budú zodpovední za kultúru Slovenska, aby ju vyzdvihli na úroveň kultúrnych národov. Nezapadnite do ľahostajnosti svojich otcov, do pohodlia starej konzervatívnej spoločnosti, nedajte sa zabiť peniazmi, nehľadajte ľahký úspech starého spoločenstva. Pracujte ako káže doba, hľadajte novú pravdu a krásu, hrajte svoju veľkú hru, hru mladosti a radosti tvorby. Hľadajte nové formy, výrazy. Neslávte kult mŕtvych, tým že ich napodobíte. Staré umenie je mŕtve, nech žije nové, voľné, eruptívne. Slovenská moderná maľba vyrástla zo slovenskej duše bez tradície. Prijala myšlienky západnej maľby. A rastie vďaka bohatej lyrike, smútku a veselosti slovenskej krajiny už desať rokov. A tak snívame svoj sen do budúcnosti, zápasíme s ťažkosťami začiatku. Pochopia nás mladí, evoluční, budú pokračovať v našej ceste. Sme dušou ešte deti, tvoríme v radosti a začíname tam, kde končí detská tvorba. Od jednoduchého ku komplikovanému. Bez fanatizmu a škrupúl. Veríme, že budúcnosť ukáže našu pravdu. Tvoríme a nehľadáme lacný úspech spoločnosti, ktorá nám nerozumie a odmieta bezohľadne každú novotu. Bude nám zadosťučinením, keď našu prácu ocenia tí, ktorí srdcom a rozumom sú naklonení novej forme výtvarnej. Tým podávame priateľsky ruky."

Okrem maľby a grafiky sa s veľkým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii, za ktorú sa mu dostalo za jeho života najväčšieho uznania - v roku 1933 bola jeho knižná grafika odmenená Krajinskou cenou a na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 striebornou medailou.

vystava.jpg manzelka.jpg

Z výstavy M. Galandu v Divadle hudby v Olomouci (29.3.-16.4. 1978). Unelcova manželka Mária.

 

Zomrel 5. júna 1938 v Bratislave. Pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, odkiaľ bol v roku 1978 prevezený na Národný cintorín v Martine. V roku 1984 odbor kultúry Okresného národného výboru v Martine v spolupráci s Mestským národným výborom v Turčianskych Tepliciach z podnetu pani Márie Galandovej, vdovy po maliarovi Mikulášovi Galandovi, vykúpil do majetku štátu jeho rodný dom v Turčianskych Tepliciach pre zriadenie pamätnej expozície tohto významného slovenského umelca. Pani Galandová ponúkla pri tejto príležitosti Turčianskej galérii v Martine výber z umelecovej výtvarnej a dokumentačnej pozostalosti darom.

Biografické údaje:

1895 - 4. mája
narodil sa v okrese Martin, v Malej Vieske / Turčianske Teplice /
1914/16
štúdium na Akadémii výtvarných umení v Budapešti
1922
štúdium na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe / prof. Brunner /
1923/27
štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe / prof. Bromse a Thiele /
1924/26
prvý grafický upravovateľ časopisu DAV
1928
získal aprobáciu na vyučovanie kreslenia, v Prahe sa zoznámil s Máriou Boudovou, svojou budúcou manželkou
1929
presťahoval sa do Bratislavy, kde začal výpomocne vyučovať na I. dievčenskej meštianskej škole
1929/32
spoločný ateliér s Ľudovítom Fullom na Trnavskej ul.č.5 v Bratislave
1930
pedagogicky pôsobil na II. chlapčenskej meštianskej škole a Škole umeleckých remesiel v Bratislave,
- vystúpil zo Spolku slovenských umelcov a stal sa členom Umeleckej besedy slovenskej,
- na jeseň vykonal štúdijnú cestu do Paríža, vystavoval v Krakove
1930/32
spoločne s Ľudovítom Fullom vydali štyri čísla Súkromných listov Fullu a Galandu, v ktorých propagovali a kliesnili cestu novým progresívnym názorom na výtvarné umenie a jeho funkciu v modernej spoločnosti
1931
oženil sa s Máriou Boudovou
1933
- stal sa riadnym profesorom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave,
- získal ocenenie v odbore knižnej grafiky a ilustrácie - Krajinskú cenu M. R. Štefánika
1935
samostatne vystavuje v Sieni Elánu v Prahe
1936
prázdninový pobyt v Ždiari, zúčastnil sa na Bienále v Benátkach
1937
- vystavoval na Svetovej výstave v Paríži, kde získal striebornú medailu za knižnú grafiku a ilustráciu,
- vystavoval svoje diela aj na výstave v Moskve
1938
- účasť na Výstave slovenského umeniav NewYorku
- podpísal manifest 300 kultúrnych, umeleckých, vedeckých a náboženských predstaviteľov "Verní zostaneme!" na protest proti rozbitiu ČSR

- zomrel náhle 5. júna v Bratislave na zauzlenie čriev a zápal pľúc
- pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, v roku 1978 boli jeho telesné pozostatky prevezené na Národný cintorín v Martine
- od roku 1991 je otvorená galéria so stálou expozíciou jeho diela v rodnom dome, v Turčianskych Tepliciach

 

Použitá literatúra:

Kostrová, Z. - Katalóg stálej expozície zo života a tvorby Mikuláša Galandu, Vydavateľstvo Turčianskej galérie, Martin 1989, 118s.
Novotný, B.-Kahoun, K.-Bachratý,B. - Výtvarné umenie-Slovensko v obrazoch, Vydavateľstvo Osveta, Martin 1991,396s.
Ferko, M. - Sto slávnych Slovákov, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1995, s.141
Encyklopaedia Beliana - Malá slovenská encyklopédia, Encyklopedický ústav SAV, Bratislava 1993, s. 219

Spracovala: Mgr. Lenka Mihalicová

Odkazy:

Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach

Fotografie: Galéria Mikuláša Galandu, Ing. Katarína Hanková, 2012

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať