Poézia

Každý z nás rád len tak lieta v oblakoch a sníva. Preto vám ponúkam čosi vlastné, niečo, o čom som už dávnejšie snívala...

Len tak písať stromy
A žiť krásny deň
Energicky plno
Stáť len tak na poli
A roztiecť život farbami
A nechať dýchať...

Často sa nám stáva, že sa cítime úplne maličkí a nik si nás nevšíma.Možno stačí len hlasnejšie zakričať, že som tu.

... sloboda je dar, dar musím teda prijať.

Sme slobodní
a vieme lietať
i keď nám krídla už dávno zhoreli.
Leť k slnku,
leť k hviezdam
a ja pôjdem s tebou
Tam kde si ty i ja,
ja s tebou
ty so mnou.

Navždy len tak spolu...

Petronela Pagáčová

Len málokto rozumie reči zvierat. Škoda. Ani ja to nedokážem...

... a v to ráno, keď si sadla na šifón perín
a pohladila moje oči jemným chĺpkom,
labky sa jej zabárali do mňa...
Upiera na mňa oči neba a kýva bielou hlávkou,
fúziky sa strasú.
"Poď, len poď ! " Svet je jedna maličkosť.
Ľudia sú hlupáci !
Neodpovedám na výzvu.
... a v to ráno to vedela, že sa nič nezmení.
Znovu si ľahla mäkko a hlávku s jemným
chĺpkom zaborila do šifónu perín...
 

Ponúkam vám ďalšiu z mojich básní, jednu z najpesimistickejších akú som kedy napísala...

Nevidím v tom zmysel.
Načo to robím?!

Žijem ešte? Nemôžem to vedieť.
Myslíš na to? Ja áno,
no stále v tom nevidím zmysel.
Hľadám ruky, čo mi to povedia,
lebo sama som panákom,
no ja šnúrky neťahám.
Robí za mňa, ale ja
to sama nerobím.
Ovláda ma ...
Nevidím, nevidím v tom zmysel,
zmysel žiť.
 

Petronela Pagáčová

Ľudstvo je pominuteľné, ľudská hlúposť nesmrteľná...

Sama som čierna,
černejšia než noc,
tmavšia ako ty.
Nemám právo byť belšia.
Sme hlupáci!
Hlúpi, lebo chceme to,
čo nemáme,
čo máme nechceme,
iné nenávidíme.
No my sme iní
ako druhí.
Nenávidíme sa!
Hlupáci!
 

Petronela Pagáčová

Ako sa na neho pozeráte vy?

Kto je to básnik?
Človek, čo jeho básne radi máme,
predsa ho však nepoznáme.
Pre nás akýsi človek, človek bez tváre.

Pre niekoho je básnik blázon,
čo nevníma sveta zhon,
čo skrýva sa za svoje verše,
čo krásy života iba objavuje ešte.

Pre niekoho je básnik samotár,
čo za svoje básne ukrýva si tvár,
čo objavuje krásy slov,
čo nevníma ľudstva zhon.
 

Jana Simonidesová

Báseň o tom, akú dôležitú úlohu hrá v našom živote čas.

Stále kamsi beží,
uteká niekam preč,
či je dážď, či sneží,
na okamih stratil som reč,
ale stále rozprávam...
Stále kamsi beží,
horí v každom z nás,
more plných právd, jazierko lží,
tak stále plynie nezastaviteľný čas.

Pokúšaš sa ho zastaviť,
no vieš že sa to nedá,
krivdy môžeš napraviť,
lož bude ospravedlnená.

Báseň o tom, keď sa rozhodne ísť...

Rozhodol si sa ísť, tak teda choď!
Odíď z môjho srdca ako z prístavu loď.
Nestaraj sa, kde sa obrátim,
nečakaj, že sa len tak vrátim.

Hľadaj šťastie, choď a nestaraj sa.
Ja ti pošlem iba pozdrav-maj sa!
Nemám ti už čo dať, všetko si mi vzal.
Trpkú skúsenosť do života si mi dal.

Máš v rukách svoju lásku, nádej.
Ja nikdy som ťa nemala spoznať radšej.
Vo mne je len prázdno, ktoré bolí,
a moje srdce sa len ťažko zahojí.

Neberte to vážne

Naše lány nám žerú zajace,
tie zajace sú pre ne smrtiace!

Prasatá ryjú naše polia,
takto nám naše rany solia!

A ako sysle, tak i sovy,
znižujú nám výnos hektárový!

Vás sa pýtam, vy na kombajne,
už znovu stojím nohou v lajne,
prečo žnete tak pomaly?
Kvapôčky potu ich zaliali...

Nože, ej! Pridajte do kroku,
nech stretneme sa aj po roku.
Žnite zrno a robte kôpky zo sena,
prečo toto píšem, to neviem ja...
 

sso

Stránky

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať