Poézia

Láska je chyba v programe,
lebo, keď vás raz dostane,
zabudnúť sa na ňu nedá.

Láska je chyba v programe,
ktorý nás životom vedie.
Láska je chyba v programe,
na krásnu cestu vás zvedie.

Láska je chyba v programe,
je plná strát a nálezov.
Láska je chyba v programe,
zmätie vás vo víre sladkých slov.

Láska je chyba v programe,
uchváti vás krásou.
Láska je chyba v programe,
pošle vás neznámou trasou.

Bájka, v ktorej je poukázané možno aj našu naivnosť

Poslala raz líška vlka,
na púšť ako tĺka
po vodu.

Vraj zveri sú tam húfy
a vlk ako hlúpy
poberá sa tam.

Tu smädný je
telom mu chradne
a na púšti zveri žiadnej.

Tak poberie sa za líškou,
či nepomýlila sa mýlkou.
Líška sa mu do tváre vysmeje:
"Či nevieš,že na púšti nič nie je?"

Vlk spamätal sa a líšku tresol po hlave,
že líška mala na mále.
Za klamstvo skončila vo väzení
a tak už vlka nepodcení.
 

Ďalší výtvor môjho čreva (básnického samozrejme)

Poďme že my ľudia na Ural,
trabant ma zozadu nabúral
a narobil mi tým neplechu.
Veď ja mám automobil z plechu!
Ale nie ako on z papiera,
ľahko sa na chleba natiera.

Nejazdím ako on po lese,
keď srnky láme tam v kolese.
Neradno veru s ním pretekať,
Zrazil by ti otca, ba i mať!
Spôsobil by ti smrteľné zranenie,
tebe, aj tebe, možno tebe nie.
S ničím sa on babrať nebude,
šmykuje na deťoch v zákrute...

Úsek z denníka polonahej mŕtvoly nájdenej v lese...

Zastavím sa u nášho jazera,
myslím, že niečo na mňa zazerá.
O tomto mieste kolujú povesti,
Teodora ti to z gule vyveští,
poradí ti aj v láske, aj v živote,
no vráťme sa k príbehu o temnote.

Volá sa rôzne - zver, či muž z lesa,
či duša jeho dobrá je, to nevie sa.
Vzhľad dostal od prírody do vienku,
zo zoo ho pustili na podmienku.
Stotožníte sa s mojim názorom,
že lesné zvery straší svojim výzorom.

Ako vyzerá hodina, keď sa žiaci poriadne nevyspia?
Asi takto...

Ráno, keď sa do školy prebudím,
poviem si ešte päť minút si poležkám.
No vždy, keď pozriem sa koľko je hodín,
zistím, že asi na autobus zameškám.
Keď tesne stihnem autobus
a dovlečiem sa do školy,
keď strapatý som ako hus,
vkročím triedy a zazvoní.
Keď profesor vstúpi do triedy
a vidí naše nevyspaté tváre.
Keď vyvolá niekoho k tabuli,
načo sa má snažiť, je to márne.
Keď profesor vykladá učivo
a myslí si, že je to "okey".

Často sa stáva , že nás život zaženie do úzkych, a my,v tom chaose, s hlavou plnou emócií, nevieme, čo a ako. Však nie som sama?

Zabíja ma fikcia!
Kráčaj, kráčaj, nikam sa neobzeraj!
Oči prevŕtali hmlu... Bež, bež!
Rýchlo! Zašiel za roh?

Napísané podľa fiktívnej udalosti

Keď nemocničná strava hltanom pláva si,
niekedy žalúdok predvídavo zahlási,
že nezhodla sa s vypitým poldeci,
a strava letí oblúkom tam kdesi...

Pristála rezko neďaleko do rohu,
na vedľajšom lôžku pacient prišiel o nohu,
Času a priestoru tam mala poriadne,
upratovačka tam metlou zriedka kedy dočiahne...

Malá báseň o skúšaní...

Keď profesorka oznámi tú vetu:
"Kto sa nám postaví pred tabuľu, tu?"
vtedy v triede ťažký vzduch prebýva
a každý z nás pod lavicu sa ukrýva.

Každý z nás iba ticho čaká
na toho osudného žiaka,
ktorý pred tabuľu vystúpi,
nech ten strach už ustúpi...

Keby len už zvonilo-
mnohým sa v hlave premlelo.
Čakajú všetci v triede žiaci,
kým sa nášmu zvončeku uráči.

Stránky

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať