Próza

Mesiac úcty k seniorom

Zvedavosť a skúsenosti, pohotovosť a pomalosť, odvaha a rozvážnosť - to je len niekoľko protikladov vystihujúcich životný oblúk človeka, ktorý sa dá zhrnúť do dvoch slov - mladosť a staroba.

Mladosť a staroba sú si zdanlivo veľmi vzdialené, ale.. Dieťa a starec akosi splývajú.

Obaja sú bezbranní, obaja sú zraniteľní, obaja potrebujú opateru, obaja potrebujú lásku a veľké pochopenie, obaja potrebujú trpezlivosť .

Obaja sú od nás, ľudí v produktívnom veku, závislí...
 

Venujme im zopár myšlienok našich študentov II. A a VI. G triedy.

PhDr. Drahomíra Miškusová

Kapor Kvet Fén

Kapor žije - to je milé,

na večeru bude filé.

A kto filé nemá rád,

nie je labužníkov

kamarát.

Či v kytici, či vo váze

vždy nám úsmev vyčarí.

Kvet je najkrajší dar od matičky prírody.

Červený, modrý, žltý, biely každý z nich jedinečný je,

každý si ich určite zamiluje.

Mal som taký pekný sen,

v ktorom som si kúpil fén.

O vlasy sa starám rád

môj fén je dobrý kamarát.

Athina John

Dňa 18. 4. 2013 sa pre 17 študentov našej školy začalo veľké dobrodružstvo. Dopoludňajšie stretnutie na autobusovej zastávke sa nieslo v zvláštnej atmosfére - v hlave sme mali milión otázok (teda aspoň ja) - „Čo uvidím?“ „ Nestratím sa ?“..... Rodičia nám vštepovali múdrosti v zmysle: tam máš to, tam zasa ono ...., keby niečo tak,.... Takúto inštruktáž som dostávala denne od okamihu ako som oznámila rodičom, že by som chcela ísť na zájazd Paríž-Londýn. Túto atmosféru ukončil príchod autobusu, v ktorom už sedeli „naši spolužiaci“zo škôl na Orave. Posledná rozlúčka s rodičmi a konečne vytúžená sloboda.

Z Turčianskych Teplíc sme odchádzali za mávania našich blízkych. Cesta prebiehala hladko. Spoznali sme Nitru, kde sme vyzdvihli našu sprievodkyňu. O pár hodín sme už prechádzali cez hranice s Rakúskom. Deň nahradila noc, cez okná autobusu sme videli len osvietené časti Nemecka. V ranných hodinách sme prekročili hranice Francúzska. Po hygiene na čerpacej stanici v Paríži, sme sa vydali na celodennú prehliadku Paríža. Našou prvou zástavkou bol ostrov Cité. Navštívili sme Luxemburské záhrady a nádherný Luxemburský zámok. Pantheón, Centr G. Pompidou, La Sorbonne sú úchvatné miesta, kde by ste dokázali presedieť aj celý deň s pohľadom upriameným na tieto krásne stavby. Lovre a Notre Dame boli však vrcholom pyramídy. Vidieť naživo Monu Lízu v Louri a počuť chóry v Notre Dame, boli balzamom na dušu. Autobusom sme sa dostali do hotela ,tzv. „Formulu“, kde sme strávili noc. Po typických francúzskych raňajkách sme šli obdivovať Víťazný oblúk.

pariz_londyn_2013.jpg

Žijeme v uponáhľanej dobe.

Všetci sa niekam ponáhľajú, chcú mať všetko čo najskôr za sebou. Nezastavia sa ani na chvíľu.

Len samé povinnosti, zarábanie peňazí, nakupovanie vecí, ktoré ani nepotrebujú. Nové autá, nové domy, nový notebook, televízor,  mikrovlnka...

A zabúdajú žiť svoj život. Pristaviť sa na peknom, tichom mieste a kochať sa krásami prírody, posedieť si pri voňavej káve alebo čaji a porozprávať sa so svojimi blízkymi či priateľmi, zahrať sa s deťmi.

Aj deti už trpia „uponáhľaným syndrómom“. Ale načo? Veď detstvo je najkrajšie obdobie života. Povedzme si, koľkí z dospelých si povzdychnú „ach to boli časy, keď sme boli deti...“ alebo  „ako rád by som si poobede pospal, tak ako v škôlke.“ No to, čo sa raz stalo, už sa nevráti.

Deti chcú byť čo najskôr dospelými. Zabúdajú na hračky a hranie, sedia pri počítačoch a telefónoch.

No človek dospeje, zostarne a musí sa starať o seba, o svoju rodinu. Neustále sa niekam ponáhľať.

Doba ide stále dopredu, problém je však ten, že neviem, či sa uberá správnym smerom.

Veda prichádza s novými vynálezmi, ktoré nám uľahčujú život . Patrí medzi ne internet, mobily, počítače, moderné dopravné prostriedky – autá , lietadlá, kozmické lode, raketoplány...

Mnohé vynálezy , bohužiaľ, ničia našu planétu. Vysiela sa o tom veľa dokumentov, pochybujem však, že niekto sa z nich poučí a bude konať v prospech tejto planéty.

Zabíjame zvieratá pre oblečenie, vyrúbavame lesy, znečisťujeme moria a oceány... Je to správne?

Fungovanie nášho štátu taktiež nie je dobré. Prečo máme viac ako štyristotisíc nezamestnaných? Prečo sa po Slovensku potulujú tisíce bezdomovcov ? Prečo sa niektorí ľudia  topia v peniazoch a iní majú starosť, aby vôbec vyžili? Politici o tom neustále diskutujú, ale dlhodobo bezvýsledne. Ťažko povedať, či im záleží na ľuďoch alebo majú len vlastné osobné záujmy.

Prečo je taká veľká kriminalita? Prečo je toľko vrahov, zlodejov, mafiánov? Keď sa večer pozerám  na televízne správy, len zriedka neinformujú o smrti, o ublížení na zdraví, o lúpeži...

Cigáni – Rómovia - nezamestnaní- poberajú veľké sociálne dávky ; mladí ľudia- drogovo závislí, alkoholici- bez budúcnosti – aj to je naša súčasnosť.

Ak mám spomenúť aj pozitívne veci, môžeme byť radi , že v našom priestore nie sú vojny, lebo za použitia dnešných zbraní by to mohlo mať katastrofálne následky.

Myslím si, že všetky problémy medziľudských vzťahov plynú z toho, že každému vyhovuje niečo iné a nikto sa nechce prispôsobiť.

Súčasná doba teda určite nie je dobrá, ale ja dúfam, že sa to bude časom zlepšovať.

Roman Jurášik, I. A

Keby som bola bohatá...
(Karikatúra sna mnohých ľudí)

O týždeň budem mať pätnásť, ale už teraz sa ma rodičia pýtajú, čím by som chcela byť. Je to ťažká otázka. Mám si vybrať niečo, čo ma bude baviť, alebo čo je dobre platené? Práca by nás mala baviť! Ale predstava, že mám kopu peňazí aj bez nej, je báječná. Ale čo by som s nimi robila?

To už presne viem.

Čo mi dáva škola ?
Názory gymnazistov- IV. G triedy

Hlúpi a nevzdelaní ľudia by povedali, že škola nám nič nedáva. Múdri povedia, že škola nám dala už veľa... Priniesla nám zážitky, nových spolužiakov a hlavne „zdokonalila náš rozum“. Pripravuje nás na náš budúci život.

Mali by sme byť šťastní, že chodíme do školy... Na svete je toľko šikovných detí, ale nemajú financie, možnosti  chodiť do školy !Iste by si to s nami rady vymenili...!

Z. Xia

HERO IN LUKY

SPOVEĎ LUKÁŠA HOFFMANA - NÁVRAT Z DROGOVÉHO PEKLA

Recenzie II. A

Petronela Pavlíková, II. A

Mnoho z nás už pozná príbeh známeho herca. Lukáš Hoffman ako veľmi mladý prepadol drogám. Droga sa stala jeho spoločníkom. Bojoval s ňou naozaj dlho, no nechcela ho pustiť zo svojho zovretia. Nakoniec  Lukáš našiel správnu cestu a dnes sa už drogám vyhýba.

V strede  Európy sa nachádza malá krajina - Slovensko. V tejto krajine som sa narodila. Moje bydlisko obkolopujú hory Malej a Veľkej Fatry vytvárajúc turčiansku záhradku – môj rodný kraj. Nachádzajú sa v ňom dve väčšie mestá Martin  a Turčianske Teplice. Bývam na okraji Turčianskych Teplíc, kde sa nachádzajú dve stredné školy. Sú to Pedagogická škola a Gymnázium Mikuláša Galandu. Mikuláš Galanda bol rodák z Turca. Bol maliar a v Turčianskych Tepliciach má galériu. Turčianske Teplice sú známe liečebnými kúpeľmi. Liečia sa tu choroby urologické a reumatologické. V lete využívame dve termálne kúpaliská. Okrem termálnej vody sa v blízkosti nášho mesta nachádza prameň minerálnej vody – Budiš.

Človek odpradávna využíva silu a dary Zeme. Čerpá z nej energiu, pestuje rastliny, chová zvieratá a planétu za tie mnohé roky veľmi vyčerpal.

Počet obyvateľov na Zemi stále stúpa a ľudia si Zem čoraz menej vážia. Dnes na Zemi žije viac ako sedem miliárd ľudí. Čím viac ľudí, tým viac odpadu. Čím viac odpadu, tým viac znečistenia. Vznikajú smetiská a skládky.

Stránky

Najbližšie udalosti na škole

Názov Dátum udalosti Popis
Noc výskumníkov 2019 27.09.2019 - 07:40

Dňa 27. 9. 2019 (piatok) sa žiaci 7. z triedy zúčastnia...

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať