Próza

Pod slovíčkom voda si predstavíme „ťažký“ chemický vzorec H2O. Ale čo je to voda?

Učiteľ slovenčiny by vám povedal, že je to podstatné meno, ženského rodu. Učiteľ chémie – zlúčenina. Učiteľ fyziky – kvapalina, pevná látka, plynná látka. A obyčajný človek – látka, ktorá všetko oživí.

Malý Čepčín, malebná to dedinka. V miestnom potoku žil vodník Dlhovlas.

Vodník Dlhovlas bol známy tým, že sa zaľúbil do každého dievčaťa, čo prešlo okolo potoka. Skoro ráno sedával Dlhovlas na mlynskom kolese, ktorý už sto rokov nemlel. Jedného teplého dňa si bafkal svoju fajočku a zrazu vidí, že z kopca ide pekné dievča.

„Kamže, kam?“

Dievčina sa vodníka najskôr zľakla, ale potom mu s úsmevom na tvári odpovedala: “Na pole.“

Dlhovlas nečakal a skočil do vody. A zrazu už sedel na brehu.

„Nejdeš sa so mnou prejsť po vode?“ opýtal sa vodník dievčiny.

„Au!“ zakričala som, keď po mne nejaký pako hodil pero.

„Sorry, Mia, to patrilo tomu za tebou,“ odpovedal so smiechom Adam, ktorý tak ako vždy s chalanmi blbol cez prestávku.

„Už sa nemôžem dočkať dejepisu, vraj ide dejepisár skúšať a niekto si to zlízne“. Renáta si pomädlila  ruky a začala sa škodoradostne usmievať.

„Počkaj, ako to myslíš? Akože už zasa to jeho „trestné skúšanie“ alebo „poďakujte sa ôsmakom“? Toto nie je vôbec fér. Vždy, keď dejepisára niekto naštve, sme to my, na kom si vybije zlosť! Navyše som sa neučila.“

Učiteľ je o chvíľu tu a ja neviem ani „ň“ z najnovšej látky.

„Vstávaj, vstávaj!“

Ten spachtoš ,to som ja. A to ranné  vtáča, čo ma budí, to je moja mama.

„Kelvin, Kelvin, mám dobrú správu. Sťahujeme sa.“

“Sťahujeme sa.“ Ako mama vyslovila to hrozné  slovo, zaraz sa mi otvorili oči.

„A  to už prečo ,rozvádzate sa?“

„Nie, hlupáčik, otec dostal novú prácu.“

"No, a už zase ich neviem nájsť. Tu nie sú ani tu nie. Kde ste?!"

"Tu sme, na tvojom stole, pod tou ťažkou knihou. Ak rýchlo nezasiahneš, tak nás rozdrví."

"Aha, jasné! Už vidím. Prečo ste tu?"

"Tak toto hádam nemyslíš vážne? Si myslíš, že sme z tvojho nosa zoskočili samy, odcupkali na stôl a ešte sme sa veľkou knihou prikryli ?!"

"Ale nie, nie. Viem, bola to hlúpa otázka. Sorry."

Názory odzneli na vyučovacej hodine slovenského jazyka počas diskusie na uvedenú tému danú učebnicou SJL. Žiaci sa učili argumentovať, reálne posúdiť svoje návrhy. Diskusia sa uskutočnila v rámci precvičovania učiva DISKUSIA, ARGUMENTÁCIA.

ŠKOLA BY NEBOLA NUDNÁ, KEBY...

HNEV

Hnev má dokonalú ženskú postavu, jej ladné krivky sa vlnia v pevných, pravidelných krokoch. Dlhé ebenové vlasy má stiahnuté do vrkoča a jej žiarivé modré oči hľadia prudko na okolitý svet. Má už dosť rokov na to, aby vedela, že tento nezmyselný hnev v jej vnútri by mala potlačiť niekde do ústrania. Je prirodzene charizmatická, ale vyžaruje z nej prirodzený rešpekt a hrdosť. Klop, klop. Ani jej nové topánky od Armaniho, ktoré sa ozývajú celou budovou, jej dnes nevyčaria lepšiu náladu.

Barbora Lehotská, VI.G

Čo je to vlastne úspech?

Som si istá, že úspech spočíva hlavne v tom, že získame, čo chceme, ale pritom si neprestávame vážiť, čo už máme.

Je to tiež výsledok úsilia, ktoré vynakladáme na jeho dosiahnutie. Niekomu sa podarí dopracovať sa k úspechu hladko, iní si musia úspech tvrdo vybojovať.

Michaela Condíková, II. A

Moje otázky

Už od malička som sa zaoberal otázkami. Prečo som?  Odkiaľ som?

Lenže som bol ešte veľmi malý  a na tieto otázky som nevedel nájsť odpoveď. Doteraz sa stále snažím na ne hľadať odpoveď.

Pochopil som jedno, že každý  človek na Zemi má svoju úlohu, takže som tu preto, aby som si plnil svoju úlohu.

Lenže táto odpoveď mi nestačila, síce viem, že mám úlohu, ale odkiaľ som, k akému národu patrím? To ma trápilo ďalej.

Prečo sa volá vŕba smutná?

V malej chalúpke pri potôčku žil starký Janko. V čase, keď bol starký malým Jankom, uvidel pri potoku rásť malú vŕbu. Obľúbil si ju a svedomite sa o ňu staral. Oplotil ju malým plotom a pravidelne ju polieval.

Ako roky pribúdali, vŕba rástla a Janko starol... Z malej vŕby vyrástla pekná, vysoká vŕba. Jej zelené konáre sa ťahali vysoko za slnkom. Janko mal vŕbu veľmi rád. Každý večer pri nej vysedával.

No raz večer sa stalo niečo hrozné. Janko pri vŕbe naveky zaspal...

Stránky

Kontakt
Spojená škola - Gymnázium Mikuláša Galandu Turčianske Teplice
Horné Rakovce 1440/29
03901 Turčianske Teplice
Tel.: Riaditeľ školy: 0918 947 252
Tel.: Tajomníčka: 043 492 23 28
E-mail: skola@gymtut.edu.sk

qrcode.gif

Server
Debian GNU/Linux, pripojenie do Internetu zabezpečuje INFOVEK, Rodičia (HW, feb. 2009), história webového sídla, správa servera od r.  2002 - P. Štrba.

Mapa stránky

Beží na Drupale
Odoberať Syndikovať